Navigácia

Obsah

Evanjelici v Siladiciach

 

       V 16. tom storočí, v dobe kedy ľudia boli sužovaní strachom zo smrti, strachom z hrozného boha  vznikla túžba hľadania pravdy, čistoty a krásy v celej Európe. Ľudia chceli nádej, chceli nájsť milostivého Boha, a tak začali hľadať v prameňoch. Študovaním pôvodných jazykov hebrejčiny, aramejčiny a gréčtiny v ktorých je napísané slovo Božie prišli vzdelaní ľudia na to, že obyčajní nevzdelaní ľudia sú zámerne držaní v strachu, nevedomosti v slepej poslušnosti. Takto sa  zrodila reformácia. Reformačné myšlienky hýbali Európskym svetom už v 15 storočí. No keď Dr. Martin Luther pribil 95 výpovedí na dvere Witemberského chrámu 31.10.1517, reformačné myslenie v Nemeckú už nebolo možné uhasiť. A tak prvú vec, ktorú urobili začali kázať, zvestovať evanjelium v národných jazykoch aby tomu ľudia rozumeli. Prekladali Novú aj Starú zmluvu do národných jazykov, zakladali školy, nemocnice, sirotince, starobince, aby tak pomohli tým, ktorí boli najviac ohrození. Niet sa čomu čudovať, že reformačné myšlienky sa udomácnili v celej Európe. Prostredníctvom študujúcich v nemecku a v iných európskych mestách sa reformácia dostala aj na Slovensko. Také zhrnutie podstaty viery tzv. Augsburské vydanie bolo prečítané na sneme v Augsburgu v roku 1530 pred cisárom Karlom V.

            My sa z dejín dozvedáme, že do Hlohovca sa dostalo učenie reformácie už v roku 1530. Hlohovec a okolie žilo reformačnými myšlienkami. V roku 1557 sa Siladice a Zelenice pridali k Lutherovej reformácii. 1* Dejiny evanjelikov v Siladiciach sú spojené s Cirkevným zborom Horné Zelenice od samého začiatku až dodnes. História evanjelického cirkevného zboru evanjelikov je bohatá na vzdelaných a bohabojných kňazov, učiteľov, ktorých do dnešného dňa bolo 17. Spomenieme len najvýznamnejšie udalosti týkajúce sa Siladíc. Viac informácii o histórii Evanjelického cirkevného zboru rozprestierajúcom sa aj na území Siladíc  nájdete publikáciách pod čiarov.2* 

            Prvý evanjelický kňaz bol Ján Zubenicius. Zúčastnil sa žilinskej Synody 1610 ako vyslanec   „ fraštackého seniorátu“ do ktorého patril cirkevný zbor. Po ňom sa stal v roku 1635 kňazom zboru Andrej Prokša žiak evanjelického gymnázia v Hlohovci. . 

Tretí v poradí bol Ján Rafajdes, ktorý bol tiež žiakom vychýreného evanjelického gymnázia v Hlohovci. Členmi evanjelického cirkevného zboru v Siladiciach od samého začiatku jeho vzniku boli ľudia túžiaci po hľadaní Božej pravdy, túžiaci spoznať milosrdného Pána Boha, túžiaci po vzdelaní, slobode.

            Dejiny však dokumentujú, že o slobodu ducha, slobodu vyznania, o slobodu k vzdelávaniu sa, museli evanjelici na celom Slovensku tvrdo zápasiť. A tak sa evanjelici stávali terčom ponižovania, okrádania o majetok, o slobodu, o otcov, ktorí boli väznení, mučení odvlečení na galeje. Napriek tomu sa tak evanjelickí kňazi, učitelia, vzdelanci nezľakli ani slepej poslušnosti jezuitou, či už za panovania Choromyseľného kráľa Rudolf II. 1576-1608, ktorý bol odchovanec jezuitov  a zaumienil si vyhubiť evanjelikov, alebo za panovania Leopolda I. (1671-1681), ktorí ich prenasledovali oberali o všetky práva dokonca o právo na život. Prenasledovanie trvalo viac ako 130 rokov.

Ťažko postihlo aj náš Horno Zelenicko Siladický cirkevný zbor.  Evanjelikom bol násilne odobratý chrám Boží, a kňaz Ján Rafajdes bol poslaný do vyhnanstva. Podobný osud mal aj evanjelický kňaz Matej Silvay, ktorý bol roku 1713 z Horných Zeleníc vyhnaný a na jeho miesto bol dosadený rim. kat. kňaz Ján Szeweloviczy. Cirkevný zbor oficiálne zanikol. Avšak v týchto búrlivých časoch horliví evanjelici tajne chodili na služby Božie do Kerte ( dnešných Nových Sadov  pri Nitre vzdialených 30 km).

            Obdobie prenasledovania evanjelikov v Uhorsku za Leopolda I. vyvrcholilo prešporskými súdmi, ktoré odsúdili mnohých evanjelických kňazov a učiteľov do väzenia, iných poslali peši do vyhnanstva do Neapolu, pretože odmietli zaprieť evanjelické vierovyznanie vďaka ktorému mohli spoznávať Božiu lásku, dobrotu, ľudskú hodnotu. Niektorí z nich boli väznení v neďalekej pevnosti Leopoldov, na hrade Branč.  Ale svetlo slova Božieho nebolo možné tak ľahko zatemniť.

Žilinská synoda v roku 1610 ustanovila organizačnú štruktúru evanjelickej cirkvi vo vtedajšom Hornom Uhorsku.

            Do roku 1670 väčšina obyvateľov Uhorska patrila k evanjelikom, ale v rokoch 1670 – 1680 v rámci protireformácie došlo k úplnému zákazu evanjelickej cirkvi.

            Od roku 1681, keď boli prijaté Šopronské artikuly, bola evanjelická cirkev povolená, ale s určitými obmedzeniami. Vtedy bolo na našom území postavených niekoľko tzv. artikulárnych kostolov.

            Evanjelici zo Zeleníc a Siladíc putovali jeden aj dva dni chôdze do artikulárnych kostolov do Nitrianskej Stredy, iní do Prietrže, či Pustých Úľan. Keď sa vrátili z týchto miest, upevnení vo viere, doma zhromažďovali svoje rodiny k domácim pobožnostiam. Vďaka tomu  sa tu evanjelická cirkev zachovala.

            Až v roku 1781 po prijatí Tolerančného patentu došlo k čiastočnému zrovnoprávneniu cirkví v Uhorsku. V tomto období postavili dve tretiny evanjelických kostolov v Uhorsku – boli to tzv. tolerančné kostoly.

            Až dňa 7. mája 1791 listinou kráľovskej rady v Budíne obdržal náš zbor právo verejnosti a samostatnosti. V tom čase patrili k zboru obce Siladice, Dolné Zelenice, Bučany, Hlohovec a Šalgovce. Celkovo patrilo do evanjelického zboru  300 ľudí.

Horné Zelenice sa v tom období stali najvýznamnejším centrom evanjelikov v okolí Hlohovca. Do nášho cirkevného zboru bol na 7 rokov ustanovený Samuel Michalovič ( od 15.12. 1791 do 1798). V Zeleniciach bývali aj dvaja kapláni a to Ludvig Lanštjak  v roku 1874 a Pavel Lanštjak  v roku 1878.

            Chrám Boží mohol byť postavený za dedinou na močariskách bez veže.

            V roku 1792 začali s výstavbou chrámu Božieho, fary i školy. Základný kameň chrámu bol položený dňa 18. marca 1792 a v ten istý rok, v 18. nedeľu po Svätej Trojici, bol dokončený i posvätený! Miesto veže pred kostolom stála drevená zvonica pôvodne s jedným zvonom – terajším menším, ktorý si zeleničania nadobudli v tom istom roku 1792.

V najbližších rokoch v roku 1793-1794  sa im podarilo postaviť faru a školu. Tie však boli za veľkej povodne 26.augusta 1813 zničené rozvodneným Váhom. Vtedy značná časť dediny bola zničená. Cirkevníci bývali v kostole na chóruse, kedže voda sa dostala až do chrámu Božieho, ale tento odolal jej náporu. Učiteľ a rektor bol Pavol Vajaj, podrobne opísal túto povodeň v básni. Škola aj fara boli  po druhýkrát znovu vybudované v roku 1814.

            V roku 1802 sa stal hlavným podporovateľom nášho cirkevného zboru Emerich Zay – veľkostatkár z Bučian. Cirkevný zbor sa vzmáhal v roku 1803 mal zbor 456 duší. **

V roku 1823 to už bolo 604 duší. **

            V týchto časoch slúžili v cirkevnom zbore kňazi Jonatán Lauček (1798- 1806.)  a Ján Blanár (1806-1828), Matej Svatý  (1828-1840). Matej Svatý bol aj dekanom škôl. Vizitácie konané v našom cirkevnom zbore v roku 1836  vtedy nachádzajú  670 duší. **

            Karol Adamiš pôsobil v krušných časoch maďarizácie.( 1840-1849)

Bol to práve tento Hornozelenický farár, ktorý odprevadil v roku 20.10. 1849 na popravu do Berekseku, dnešného Šulekova, Vilka Šuleka  slovenského dobrovoľníka evanjelika, bojovníka za národnú slobodu Slovákov (roky 1848-1849).

            Rovnosť cirkví pred zákonom však nastala až v roku 1848.

            V čase slobody sa opäť cirkevný zbor vzmáhal. V Siladiciach v roku 1850 evanjelici  vystavili na priestranstve obce murovanú vežu s dvoma zvonmi. V roku 1877 si fília Siladice postavila školu a príbytok pre učiteľa. Záznamy uvádzajú, že v roku 1855 bolo v matkocirkvi hornozelenickej 310 duší.   V roku 1876 vizitátor zaznamenáva 746 duší. A okolo roku 1900 bolo v matkocirkvi Horné Zelenice až 441 duší a celý zbor s fíliami a diasporami mal 876 duší. **

            Kňazom pôsobiacim  v tomto čase bol Andrej Lanštiak (1849 – 1906). Pôsobil v zbore 57 rokov. Bol tiež spisovateľom a obhajcom Kollárovej koncepcie jednoty spisovného jazyka pre Čechov, Moravanov a Slovákov, štúrovskú kodifikáciu odmietol v spise Štúrovčina a posouzení knihy Nárečja slovenskuo (1847). V spise Anti – Magyar (1847) vystúpil opäť proti spisovnej slovenčine a proti koncepcii M.M.Hodžu. V Siladiciach sa dodnes zachoval kalich z 12.11.1899, ktorý mu bol venovaný pri 50. výročí jeho pôsobenia v zbore. Pochovaný je na miestnom cintoríne v Siladiciach.

            V rokoch 1908 – 1911 tu pôsobil ako kaplán spoluprekladateľ Novej Zmluvy (1924), cirkevný historik ThDr. Július Adamiš. Bol 47 rokov farárom v Bratislave. Je autorom učebníc Dejiny cirkvi kresťanskej (1939) a Evanjelická vierouka a mravouka (1944).

       V období I. a II. svetovej vojny (1911 – 1949) bol kňazom celých 38 rokov Pavel Moťovský. Za jeho pôsobenia bol založený v rokoch 1934 – 1935 spolok Združenie evanjelickej mládeže. Jej zakladateľom bol Pavol Synak. Činnosť spolku bola zameraná na účasť na stretnutiach evanjelickej mládeže po Slovensku, hrávali divadlá, organizovali zájazdy a zúčastňovali sa na prácach pre potreby cirkvi.

       Ďalším služobníkom Božím bol Ján Kašovič (1950 – 1956). Aj v týchto ťažkých časoch prinášal pravdivú zvesť evanjelia, čo neuniklo vtedajšej ŠtB. Pred koncom roku 1955 ho zatkli a odviedli. V roku 1956 ho krajský súd v Nitre odsúdil na  trest odňatia slobody na desať mesiacov bezpodmienečne a na stratu čestných práv občianskych na dobu troch rokov. Navyše bol povinný hradiť trovy súdu. Odsúdený bol uznaný vinným za zneužitie náboženskej funkcie.**** Počas jeho väznenia ho zastupoval seniorálny kaplán Ján Kalús. Po prepustení bolo bratovi farárovi Jánovi Kašovičovi znemožnené nastúpiť už do služby kňaza.  Brat farár s rodinou sa 30.06.1964 presťahoval do Ružomberka.

            Na 41 rokov sa pre mnohých stal duchovným otcom a dobrým pastierom kňaz Ján Kalús (1956 – 1997). Za jeho pôsobenia sa stalo, že Rada ONV Trnava svojim uznesením zo dňa 29.1.1957 ponechala budovu evanjelickej školy pre cirkevné účely a upustilo sa od jej poštátnenia.

            Vznik modlitebne v Siladiciach:

            V roku 1793 vznikla evanjelická škola v Horných Zeleniciach, ktorú navštevovali aj žiaci zo Siladíc. Pre veľké súženie, náboženské prenasledovanie ktoré podstúpili evanjelici v Siladiciach a okolí trvalo evanjelikom túžiacim po vzdelaní viac ako 80 rokov kým si v Siladiciach v  roku  1877, postavili prvú evanjelickú školu a žiaci už nemuseli dochádzať do Horných Zeleníc.

            Aj keď sme nemali kostol, stála v dedine zvonica. Už za brata farára Lanštiaka v r. 1850 si siladičania zakúpili dva zvony, ktoré boli umiestnené na murovanej zvonici na obecnom priestranstve a vie sa len, že tzv. „malý“ zvon bol vyrobený v roku 1843. Za I. svetovej vojny bol veľký zvon zo Siladíc odobratý. V roku 1921 bol vyrobený nový zvon. Zvonica pri ceste však bola zbúraná, prekážala doprave.

            V roku 1936 sa k „starej“ škole pristavil byt pre učiteľa a dnes je využívaný ako predajňa potravín a rozličného tovaru. To však už stála budova novej školy, ktorú si veriaci postavili v roku 1914 a ako škola slúžila až do apríla 1945, kedy boli cirkevné školy zrušené a tiež preto, že bolo málo detí.

            Keďže budova zostala pre cirkevné účely bolo potrebné rozhodnúť čo s ňou. Bolo rozhodnuté, že bude slúžiť ako modlitebňa. Vyrobili sa nové lavice a po ďalších úpravách dňa 8.11.1958 začala budova bývalej evanjelickej školy v Siladiciach slúžiť ako modlitebňa. V roku 1959 sa k modlitebni pristavila veža a umiestnili sa do nej zvony, z modlitebne sa stal kostol. V roku 1994 sa zvony elektrifikovali a nemuselo sa už zvoniť ručne.

            O kostol bolo vždy dobre postarané. Počas jeho trvania boli vykonané viaceré opravy a rekonštrukcie. Najrozsiahlejšie rekonštrukcie prebehli v roku 2009 a 2010, kedy boli vymenené okná, strešná krytina, hromozvody, vymaľovala sa fasáda a tiež sa vykonali opravy a úpravy na vnútorných priestoroch.

            Keby sme chceli vymenovať všetkých, ktorí sa zaslúžili o to, aby sme mali kostol taký ako je dnes, trvalo by to veľmi dlho. Museli by sme začať od tých najstarších, ktorí v ťažkých dobách 19. a  20. storočia si mnohokrát doslova odtrhali od úst, len aby prispeli na výstavbu školy a neskôr na úpravu modlitebne a potom kostola. Niekto pomohol finančnou čiastkou, iný priložil ruku k dielu, keď bolo potrebné pomôcť manuálne. Vždy mali pred sebou jasný cieľ – zachovať v dedine evanjelickú cirkev, preukázať súdržnosť a lásku k Bohu.

       Z Trnavy pochádzajúci, ďalší v poradí, bol kňaz Mgr. Peter Fabok (1997 – 2006).  Od jeho pôsobenia sa členovia cirkevného zboru pravidelne zúčastňujú na sviatok sv. Cyrila a Metoda dňa 5. júla výstupu na hrad Branč, kde sa koná spomienka na evanjelických martírov (kňazov), ktorí boli na hrade väznení. Tiež založil hudobnú skupinu Analógia, ktorá vystupovala pri cirkevných akciách. Za jeho pôsobenia bola aktívna mládež. Tiež sa poriadali orgánové koncerty. Začal sa vydávať informačno misijný mesačník - Zelenický spravodaj. Cirkevný zbor sa vzmáhal tak po duchovnej, kultúrnej ako aj hmotnej stránke. 

       Na krátku dobu, počas zastupovania cirkevného zboru do volieb nového duchovného pastiera, pôsobil v zbore kňaz Vladimír Šefranko (január až júl 2006). Získal si nás nesmiernou láskou, dobrotou, húževnatosťou a zvesťou slova Božieho.

       Sedemnástou v poradí a prvou ženou, ktorá pôsobila na poste kňaza bola Mgr. Lenka Sedláčková (2006 - 2016 ). Od decembra 2010 sú služby Božie v Siladiciach každú nedeľu.

       Od februára 2016 pôsobí v našom zbore - najskôr ako námestná a teraz už zborová farárka Mgr. Olina Kolár, ktorá prišla na Slovensko zo Srbska, z družobného zboru Šid a Bingula.

       Členovia cirkevného zboru zostali verní svojmu povolaniu pestovať pobožnosť, rozvíjať národnosť a byť užitoční pre spoločnosť. A tak je možné vidieť ako sa evanjelici v Siladiciach vzorne starajú o stánok Boží tak pri jeho údržbe, výzdobe, obnove ale aj účasti na Bohoslužobných stretnutiach.  Členovia cirkevného zboru sa zúčastňovali zájazdov, a tak sa vzájomne povzbudzovali. Od roku 2007 sa stretávame s bratmi a sestrami z cirkevných zborov v Šide a Binguli v Srbsku. Siladickým evanjelikom záleží na pestovaní ekumenického spoločenstva s bratmi rímskokatolíckeho vierovyznania. V Siladiciach je krásny príklad rozvíjania duchovnej jednoty, keď sa členovia rímsko-katolíckej a evanjelickej cirkvi spoločne zúčastňujú, už po viac rokov, na štedrovečerných službách Božích a polnočnej omši.

       V evanjelickej cirkvi zastávajú volené funkcie aj laici. Aj keď sa nezaznamenali všetci, spomenieme aspoň tých posledných. Bola prijatá zásada, že ak je zborový dozorca z Horných Zeleníc, poddozorca je zo Siladíc. Tak z posledných poddozorcov spomenieme Štefana Bojnáka, Martina Rybu, Benjamína Rybu, Miroslava Synaka a Mgr. Martina Štrbu. Prvý dozorca zo Siladíc bol zvolený vo februári 2009 brat František Lančarič. Na poste kurátorov pre Siladice pôsobili Štefan Synak, Martin Varga, Pavel Synak (1955 – 2008) a terajšia kurátorka sestra Emília Repková r. Osuská. V súčasnej dobe zastupujú siladickú fíliu v celozborovom presbyterstve Emília Hopocká r. Šimonáková, Marta Štrbová r. Rybová, Emília Repková r. Osuská,   Bc. Jozef Lobodáš a Mgr. Martin Štrba, ktorý pôsobí aj v redakčnej rade občasníka Zelenický spravodaj. Ako celozborový dozorca pôsobí sestra Jana Klačová r. Lančaričová.

       Z radov evanjelickej cirkvi vzišli aj osobnosti, ktoré sa zaslúžili o dobré meno Siladíc vo svete. Aj keď nemožno všetkých spomenúť, predsa je potrebné menovite spomenúť aspoň básnika Jána Šimonoviča a kňaza Štefana Bojnáka. S úctou treba spomenúť Pavla Synaka, ktorý nezištne slúžil 53 rokov ako kurátor, Evu Synakovú dlhoročnú pokladníčku CZ a presbyterku, ktorá pracovala v Červenom kríži, v dozornom výbore Jednoty, hrávala divadlá, bola aktívnou členkou Jednoty dôchodcov Slovenska, úzko bola spätá s prácou v PD Siladice, Paulínu Rauovú dlhoročnú pokladníčku a zvonárku, Vieru Hodulíkovú vynikajúcu starostku obce, za jej pôsobenia boli Siladice na vrchole svojho rozvoja, Želmíru Mesárošovú predsedkyňu Zväzu žien, ktorá presadzovala zrovnoprávnenie žien v 60. rokoch 20. storočia, Vladimíra Bojnáka učiteľa, vynikajúceho záhradkára, Branislava Baranoviča učiteľa, záhradkára a najmä zakladateľa folklórnej skupiny, ktorá 30 rokov šírila odkaz predkov, Oľgu Ochotnícku učiteľku, známu bylinkárku, Eduarda Mesároša, najväčší talent – futbalista, ktorý celý svoj športový život zasvätil TJ Družstevník Siladice, Milana Rybu učiteľa, 25 rokov učil v Horných a Dolných Zeleniciach, od roku 1983 bol riaditeľom ZŠ v Dolných Zeleniciach, Jána Rybu učiteľa, 20 rokov učil v Dolných Zeleniciach, Miroslava Synaka bývalého poddozorcu, vždy ochotného pomôcť tak v cirkevnom zbore, na PD i v dedine, Františka Lančariča st. podnikateľa, bývalého celozborového dozorcu, vzácneho podporovateľa nielen cirkevného zboru, ale aj futbalového oddielu, Obecného úradu, vždy ochotného nezištne pomôcť a mnoho ďalších.

       V našich rodinách bola vždy snaha a túžba po vzdelaní. Dali sme svetu veľa učiteľov, inžinierov a inak vzdelaných ľudí, ktorých zoznam by bol dlhý. Ale aj jednoduchí ľudia prispeli svojou prácou k rozvoju našej vlasti a tým aj obce. Máme byť načo hrdí. 

            Evanjelíci dnes sú verní nasledovníci Pána Ježiša. Vieru v Pána Ježiša sa snažia dokazovať bohabojným príkladným životom. Snažia sa byť nápomocní v cirkevnom zbore a činní v obci.

 

 

1* Str 9. ThDr. Ján Hano: Dejiny evanjelického a.v.cirkevného zboru v Hlohovci)

2*  Dejiny evanjelického cirkevného zboru Horné Zelenice – www.zelenice.sk

 

     ** Zrv. Schematizmus  der evang. Kirche  Augsburger Confesion  in Ungarn  und in  Temeser Banat ... str. 8

 

**** Rozsudok  republiky 30/56 2 To 174/56-88

 

Literatúra:

ThDr. Ján Hano: Dejiny evanjelického a.v.cirkevného zboru v Hlohovci

Postavy a udalosti doby Žilinskej Synody zostavil Miloš Klátik  r. 2010

  1. Kvas: Dejiny ev.a.v. cirkevného zboru  v Nových Sadoch

Dejepis cirkve od jej vzniku( v archíve  na fare v Horných Zeleniciach)

    Veselý Daniel ThDr: Dejiny kresťanstva a reformácie na Slovensku, Tranoscius 2004

    Kvačala Ján ThDr:  Dejiny Reformácie na Slovensku 1517-1711 Tranoscius 1935

    Adamiš Július ThDr.: Dejiny cirkvi kresťanskej pre ľudové a meštianské školy, Tranoscius 1947