Navigácia

Obsah

Dejiny Siladického kostola

 

Všetko na svete má svoju históriu.  Udalosti, ľudia, národy, stavby ....

Siladickí evanjelici patrili a aj patria pod Cirkevný zbor ECAV v Horných Zeleniciach, to je ich matkocirkev a oni sú jej fíliou. Na služby Božie chodievali pešo popri Váhu do Horných Zeleníc. V Siladiciach nemali žiadnu miestnosť, či stavbu, kde by sa mohli stretávať. Až v 50. rokoch minulého storočia sa im naskytla táto možnosť – uvoľnila sa budova bývalej evanjelickej školy.

Skôr však by bolo hodno pripomenúť niekoľko faktov zo života evanjelických veriacich v súvislosti zo školstvom, lebo priamo súvisia s touto budovou.

V roku 1793 vznikla evanjelická škola v Horných Zeleniciach, ktorú navštevovali aj žiaci zo Siladíc. Trvalo to až do roku 1877, kedy bola v Siladiciach postavená prvá evanjelická škola a žiaci už nemuseli dochádzať do Horných Zeleníc. Táto škola bola postavená na mieste dnešného pohostinstva v centre dediny. Do výučby zasiahli v roku 1911 tzv. Áponyiho zákony, kedy sa muselo v školách vyučovať po maďarsky. V r.k. škole vyučovali v maďarčine, len náboženstvo sa vyučovalo po slovensky. Naproti tomu v evanjelickej škole sa učilo po slovensky, len dve hodiny týždenne sa učilo po maďarsky. Po slovensky sa začalo v obidvoch školách vyučovať až v roku 1919 – teda po I. svetovej vojne.

Aj keď evanjelici nemali kostol, stála v dedine zvonica. Už za brata farára Lanštiaka v r. 1850 si siladičania zakúpili dva zvony, ktoré boli umiestnené na murovanej zvonici na obecnom priestranstve a vie sa len, že tzv. „malý“ zvon bol vyrobený v roku 1843. Za I. svetovej vojny bol veľký zvon zo Siladíc odobratý. V roku 1921 bol vyrobený nový zvon. Zvonica pri ceste však bola zbúraná, prekážala doprave.

V roku 1936 sa k „starej“ škole pristavil byt pre učiteľa a donedávna bol využívaný ako predajňa potravín a rozličného tovaru. To však už stála budova novej školy, ktorú si veriaci postavili v roku 1914 a ako škola slúžila až do apríla 1945, kedy boli cirkevné školy zrušené a tiež preto, že bolo málo detí.

V kronike sa píše, že 29.1.1957 Rada ONV svojim uznesením ponecháva modlitebňu pre účely cirkevné a upúšťa sa od poštátnenia.

Keďže budova zostala pre cirkevné účely bolo potrebné rozhodnúť čo s ňou. Bolo rozhodnuté, že bude slúžiť ako modlitebňa. Vyrobili sa nové lavice a po ďalších úpravách dňa 8.11.1958 začala budova bývalej evanjelickej školy v Siladiciach slúžiť ako modlitebňa. V roku 1959 sa k modlitebni pristavila veža a umiestnili sa do nej zvony. V roku 1994 sa zvony elektrifikovali a nemuselo sa už zvoniť ručne.

O modlitebňu bolo vždy dobre postarané. Počas jej trvania boli vykonané viaceré opravy a rekonštrukcie. Najrozsiahlejšie rekonštrukcie prebehli v roku 2009 a 2010, kedy boli vymenené okná, strešná krytina, hromozvody, vymaľovala sa fasáda a tiež sa vykonali opravy a úpravy na vnútorných priestoroch.

V roku 2016 sa vykonala rekonštrukcia oplotenia a úprava vnútorných priestorov.

V roku 2017 je v pláne úprava vonkajších priestorov a to rekonštrukcia chodníka a výsadba zelene v okolí kostola.

Keby sme chceli vymenovať všetkých, ktorí sa zaslúžili o to, aby sme mali modlitebňu takú ako je dnes, trvalo by to veľmi dlho. Museli by sme začať od tých najstarších, ktorí v ťažkých dobách 19. a  20. storočia si mnohokrát doslova odtrhali od úst, len aby prispeli na výstavbu školy a neskôr na úpravu modlitebne. Niekto pomohol finančnou čiastkou, iný priložil ruku k dielu, keď bolo potrebné pomôcť manuálne. Vždy mali pred sebou jasný cieľ – zachovať v dedine evanjelickú cirkev, preukázať súdržnosť a lásku k Bohu.

Ani my v 21. storočí nechceme zostať pozadu. Chceme byť dôstojní nástupcovia našich predchodcov vo viere. K tomu nám pomáhaj Boh!