Navigácia
Obsah
V tejto sekcii sa nachádza príspevok, ktorý poskytli veriace rímsko-katolíckej cirkvi.
Z histórie katolíkov v našej obci
Obce Siladice bola vždy prevažne katolíckou obcou. O jej založení sa zmieňuje aj Zoborská listina z roku 1111. Krstnými otcami sa stali dvaja uhorskí králi: Koloman – knihomoľ a Matej Korvín, ktorých sochy sa nachádzajú aj na oltári kostola Všech Svätých v obci. Prvým známym majiteľom obce bol Benediktínsky rád z nitrianskeho Zobora. Ich heslo bolo „Modli sa a pracuj“. Podľa prvého kronikára obce P. Blaškoviča kostol stál už v dobe Veľkej Moravy.
Dnešný postavený kostol, vysvätený v roku 1740, je spojený z dvoch stavieb:
- staršej rotundy – svätyňa
- mladšej lode kostola.
Pôvodný kostol bol v tureckých vojnách zničený. V ľuďoch mocnela túžba po novom kostole. Svedčí o tom najstaršia zachovaná listina v slovenčine uložená na fare v Horných Zeleniciach. Cirkevná vrchnosť nechcela povoliť dokončenie stavby kostola z dôvodu, že nemajú patróna. Začali ho stavať nelegálne pod vedením farára Jána Ďurečkaya. V roku 1740 posielajú list do Ostrihomu v znení: „6 zlatých zatál, zakál naša dedina bude, prineseme na chrám Boží.“ Podpísaní: farár Ďuračkay, richtár obce Ján Varga, a 5 poslancov: Ján Migazy, Ján Hindi, Ján Moravec, Michal Šimonovič a Adam Držík. Kostol dokončili aj bez povolenia. V roku 1740 bol vysvätený. Bohatí vlastníci dediny Estezházyovci na kostol neprispeli. Nechali ľudí, nech sa trápia pri jeho stavbe sami.
Kostol má 5 významných kultúrno-historických pamiatok:
- orgán – dielo majstra Martina Šaška st., 2. pol. 19. stor.
- obraz sv. Anny – autor František Werner, darcovia A. Turácy a János Bakódy, koniec 18. stor.
- zvon – autor neznámy, na zvone sa nachádzajú mená: farár Tamas Palugay, kostolník Sandor Thuroczhay, rok 1711, preliaty v roku 1830 – 1840
- obraz sv. Trojice na hlavnom oltári, maľovaný v 18. stor.
Všetky tieto diela sú zaevidované na Ministerstve kultúry SR
- Ale vyhlásenou kultúrnou pamiatkou je baroková monštrancia z roku 1720. Vyhlásená za kultúrnu pamiatku bola dňa 6.5.2013 za pôsobnosti kňaza Pavla Minarovského.
Od roku 1709 až do roku 2019 farská kronika eviduje 46 kňazov. Dva zoznamy kňazov do roku 1709 chýbajú. Kronikár Martinus Blaskovic pôsobil vo farnosti v rokoch 1721 – 1723. Od roku 2012 pôsobil vo farnosti Peter Kučera, ktorý vyhľadal mnoho historických udalostí z farských kroník. Tiež založením cirkevnej rady sa pričinil na obnovu chátrajúceho kostola.
V roku 2013 sa založila cirkevná rada, ktorou členmi boli: Ing. Skurčák, Mária Sklenárová a Helena Hábelová. Začalo sa so zbierkami a prácami na obnove nášho kostola. Na obnove kostola Všech Svätých sa podieľali katolíci a občania Siladíc, nakoľko časť farníkov Horných Zeleníc, ktoré sú našou farnosťou, sa odmietla podieľať na obnove kostola. Významnou sponzorkou nášho kostola bola Zuzana Juráková, rod. Klčovanská. Práce a činnosť cirkevnej rady ukončil 31.5.2016 p. farár Peter Fábry, ktorý pôsobil vo farnosti 1 rok. Do tohto dátumu bolo vyzbieraných 59 332 €, a to aj z príspevkov od štátu, sponzorov, no hlavne od farníkov. Veľa prác bolo vykonaných brigádnicky a odpracovalo sa x hodín. Previedla sa celková rekonštrukcia interiéru a exteriéru kostola. Asanácia mokrého muriva vo vnútri kostola, ako aj z jeho vonkajšej strany. Sokel v interiéri, ústredné kúrenie, vodovod do zákrstia kostola, rekonštrukcia elektrických rozvodov, maľovanie interiéru a vonkajšej fasády kostola. Obnova 14 obrazov krížovej cesty, obnova obrazu sv. Anny a kresla pre kňaza. Poslednou prácou na rekonštrukcii bola dlažba okolo celého kostola. Po odchode p. farára Fábryho nastúpil do našej farnosti p. farár Vladimír Drška, ktorý vykonáva duchovnú činnosť doteraz.
Najdlhšie pôsobiacim a činným kostolníkom je p. Moravec, ktorý túto službu vykonáva vo veku 81 rokov.
Školstvo
Ľudová škola katolícka bola založená v roku 1856 v budove „židovskej synagógy“, ktorú odkúpili veriaci katolíci od židovskej obce. V tomto roku bol postavený aj kríž v strede obce. Nová školská budova bola postavená v roku 1911, kde sa vyučovalo v maďarskom jazyku až do roku 1919. V roku 1934 bolo dostavané poschodie školy, ktoré slúžilo ako dva byty pre učiteľov. Kostol je najstaršou budovou v obci. Škola patrila medzi prvé poschodové budovy v obci.
Medzi známych občanov z radov katolíkov patrili:
- ak. sochár Jozef Pospíšil
- ak. maliar Imrich Polakovič a jeho syn.
- lekári: Bernard Brazdil, ktorý bol aj básnik
Valér Brazdil
Zoltán Mego, ktorého syn Michal Mego získal ocenenie krištáľové krídlo za medicínu
- inžinieri: Milan Pavlovič, ktorý bol vedúcim laboratória v chem. závodoch v Novákoch
Jozef Pavlovič
Jozef Klčovanský a ďalší
- významní keramici: Ján Sklenár – založil keramickú dielňu v Siladiciach spolu s Františkom Polakovičom, v ktorej pracoval aj Stanislav Polakovič
- šport: V oblasti športu bolo veľa úspešných futbalistov ako Ing. Ľuboš Hulín, Milan Srňanský, Blanka Mesárošová, rod. Paukovičová, ktorá nás reprezentovala v ženskom futbale. Dlhé roky držali úroveň Siladického futbalu vo svojich rukách funkcionári a bývalí dobrí hráči Alojz Plevka a Stanislav Paukovič. Za ich pôsobenia sa začali poriadať preslávené turnaje, ktoré trvajú doteraz. Dnes pod názvom: Memoriál Alojza Plevku“.
- Po nežnej revolúcii, keď sa rozpadol výbor TJ, úpadok futbalu v našej obci zachránili oduševnení futbalisti Vladimír Plevka, Vladimír Hábel, Kvetoslav Greguška, spolu so spoluhráčmi z evanjelickej cirkvi. Kvetoslav Greguška doteraz veľmi aktívne pracuje hlavne s dorastencami v našej obci.
- kultúra: Občania katolíckej viery sa podieľali na prezentácii spoločenskej činnosti rôznymi divadelnými predstaveniami, akciami a aktivitami pre deti. Musíme spomenúť Martu Brazdilovú, rod. Manovú, Annu Jurišovú, Vilmu Chynoradskú, učiteľa Elemíra Gersa s jeho manželku a učiteľky materskej školy.
Dve volebné obdobia pôsobila ako starostka obce Jana Chynoradská, za pôsobnosti ktorej bol z eurofondov zrekonštruovaný kultúrny dom, ktorý nám mnohí návštevníci závidia.
Veľa mladých katolíkov študuje v zahraničí a podieľajú sa aj na misijnej práci, ako napríklad Katarína Kňažíková.
Aj dnes máme byť na čo hrdí. Chceme žiť v našej dedine spolu s občanmi inej viery, ale aj s tými, ktorí nie sú veriaci, v pokoji, ako žili naši predkovia.
Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane.